Nádoby na kvasenie ovocia – V prípade, že máme takto pripravené ovocie, tak na prípravu kvasu použijeme len nádoby
určené na kvas a to nerezové sudy, drevené sudy alebo plastové potravinárske sudy, nikdy nepoužívame kovové sudy alebo
sudy/nádoby/, ktorých spôsob určenia predtým nám nie je celkom známy, t. j. nádoby určené na prepravu a skladovanie
rôznych chemikálií. Takto určené nádoby pred naplnením dôkladne umyjeme a popreplachujeme horúcou vodou. Sírnym knôtom
dezinfikujeme po dôkladnom umytí drevené sudy.
Založenie kvasu – Vyčistené nádoby naplníme pripraveným ovocím do 4/5 objemu v priebehu jedného až
troch dní, ale najlepšie je toto urobiť naraz. Nádoby preto plníme do 4/5 objemu, pretože ovocie pri kvasení zväčšuje
objem kvasu a došlo by k vytekaniu kvasu. Neodporúčame k rozkvasenému kvasu pridávať čerstvé ovocie – dosýpať kvas,
nakoľko by mohlo dochádzať k prerušeniu kvasenia. Na prípravu kvasu je vhodné a odporúčame pridať kultúrne kvasinky,
ktoré zaručujú dokonalé kvasenie. Cukor neodporúčame pridávať, v prípade nepriaznivých rokov na cukornatosť ovocia je
možné pridať malé množstvo už rozpusteného cukru a to cca 1 kg cukru na 100 litrov hmoty ovocia určeného na výrobu kvasu.
Kvas pred uzavretím premiešame, prípadne ho ešte popučíme aby sme sa uistili, že v ňom nie sú vzduchové medzery. Neskôr
už kvas nemiešame. Kvasné nádoby uzavrieme čo najtesnejšie, alebo uzavrieme hermeticky vekom a na vrch umiestnime kvasnú
zátku. Umiestnime ich do čistých a vzdušných miestností so stálou teplotou, ktorá by nemala vystúpiť nad 25˚ C. V žiadnom
prípade ich neumiestňujeme na priamom slnku, v chlievoch, garážach, alebo iných miestach, kde by mohlo dôjsť ku kontaminácii
kvasu nežiaducimi látkami a pachmi.
Kvasenie – Túto činnosť vykonávajú kvasinky alkoholového kvasenia. Ako sekundárny produkt vzniká CO2 a
teplo. CO2 chráni kvas pred octovými baktériami a plesňami. Teplo je nevyhnutné pre aktivitu kvasiniek.
Unikajúci oxid uhličitý vynáša na povrch pevné časti zápary a vzniká tzv. klobúk alebo koláč. Je to pevná hmota na povrchu,
ktorá pripomína kôru. Zabraňuje prístupu mikroorganizmov ku kvasu a takisto úniku etanolu. Teplo zohráva pri kvasení
najdôležitejšiu úlohu. Najkvalitnejšie destiláty sa pripravujú pri teplotách od 16°C do 20°C. Pri vysokých teplotách
kvasinky zastavujú svoju činnosť a pri teplotách nad 30°C sa začínajú produkovať octové kvasinky a dochádza k octovému
kvaseniu, čím sa značne vyparuje alkohol. Pri nízkych teplotách prebieha kvasenie veľmi pomaly a môže dôjsť až k jeho zastaveniu.
Kvasenie sa delí na tri etapy: rozkvášanie, búrlivé kvasenie a dokvášanie. Pri rozkvášaní sa kvasinky množia až do množstva,
ktoré im umožní dostatočne vykonávať svoju činnosť. V tomto čase môžeme počuť v nádobách jemné šumenie a kvasná látka začína
prepúšťať bublinky. K búrlivému kvaseniu dochádza v čase, keď je už dostatok kvasiniek, ale hmota obsahuje ešte veľa cukru. V
tejto etape sa hlavné množstvo cukru mení na alkohol a zväčšuje sa objem hmoty. Tretia etapa, dokvášanie, prebieha v čase, keď
je už v kvase veľa alkoholu a kvasinky pomaly odumierajú, no niektoré ešte stále vytvárajú alkohol. K ukončeniu kvasenia dochádza,
keď sa spotrebuje všetok cukor.